Hodinky pod lupou: Trícium a Superluminova, ich výhody a použitie

Plánujete nákup hodiniek a premýšľate, čo by bezpodmienečne mali spĺňať, aby ste z nich mali radosť nielen v okamihu, keď si ich prvýkrát nasadíte na zápästie? Ak ste sa v úvahách dostali až k používaniu hodiniek za zhoršených svetelných podmienok, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa už sami seba opýtali, ako vyriešiť zádrhel s viditeľnosťou údajov na ciferníku aj za šera či tmy. Tí, čo poškuľujú po digitálkach majú po probléme. Displeje moderných digitálnych, ale i podaktorých quartz hodiniek dokážu brilantne osvetliť LED diódy, alebo rôzne druhy elektroluminiscenčného podsvietenia - u hodiniek Timex je to od roku 1992 technológia INDIGLO, u japonského Casia sa s jej obdobou ILLUMINATOR stretávame od roku 1995. V poriadku, lenže, čo robiť v prípade, že sa obzeráte po mechanike, respektíve po quartzových hodinkách, ktoré elektronickým osvetlením ciferníka nedisponujú? Netreba vešať hlavu, na trhu je nespočet modelov s indexami, hodinovými markermi a ručičkami, svietiacimi aj bez dodávania energie z batérie.

Vo všeobecnosti výrobcovia pracujú s dvomi typmi osvetlenia: rádioluminiscenčným a fotoluminiscenčným.

RÁDIOLUMINISCENIA

Bohatšiu históriu, no o to menšie rozšírenie má rádioluminiscencia. Priekopníkom nasadzovania osvetlenia s nebezpečne znejúcim názvom bol vnuk zakladateľa značky Panerai Guido Panerai. V roku 1910 si nechal patentovať luminiscenčnú technológiu založenú na rádioaktívnom prvku rádium. Zmes bromidu radnatého a sulfidu zinočnatého nazval Radiomir. Talianska armáda používala sklenené trubičky naplnené Radiomirom najprv na osvetlenie vojenských zariadení. Neskôr, v 30. rokoch minulého storočia Panerai pre potreby armády vyrobil prvé náramkové hodinky, ktoré substanciu Radiomir uzavreli medzi dve vrstvy sendvičového ciferníka. Jej žiara bola viditeľná cez výrezy číslic na vrchnej z nich. Keďže rádium sa po rokoch služby dostalo do nemilosti Komisie amerického národného koncilu pre rádiovú ochranu a meranie, v roku 1968 došlo na území USA k zákazu jeho integrovania do hodiniek. Zvyšok sveta a s ním aj hodinárske spoločnosti sa pod ťarchou preukázanej škodlivosti rádia na ľudský organizmus rozhodli príklad z Ameriky nasledovať.

Skončením jednej éry sa od rádioluminiscencie úplne neupustilo. Žiadna iná technológia totiž neumožňovala a stále neumožňuje osvetliť dôležité prvky hodiniek s vyššou intenzitou a konštantnosťou emitovaného svetla. Bezpečnou alternatívou rádia sa stalo trícium. Tríciovým osvetlením hodiniek sú známe značky Luminox, Vostok Europe, Ball a iné.

Všetci výrobcovia používajú trícium v plynnej forme GTLS (Gaseous Tritium Light Source). Plyn uzavretý v ampulkách z odolného borosilikátového skla, ktoré na požadovanú dĺžku tavia CO2 lasery, vydáva v dôsledku beta rozpadu stály prúd elektrónov. Záporne nabité častice vzbudzujú zlúčeninu fosforu, ktorou sú potiahnuté vnútorné steny trubičky. Excitovaný fosfor v dôsledku bombardovania elektrónmi emituje stabilnú žiaru.

Ako každý rádioaktívny materiál, aj trícium podlieha polčasu rozpadu. Nestabilný izotop stratí polovicu jasu za 12,32 roka. V praxi to znamená postupné znižovanie úrovne svitu. V závislosti od typu trícia je životnosť osvetlenia výrobcami hodiniek garantovaná približne po dobu 15 rokov. Dostatočnú intenzitu jasu si trícium zhruba ďalších desať rokov. Tríciové osvetlenie môže mať v závislosti od prímesí luminoforu rôznu farbu. V hodinkách štandardne vídame zelenú, modrú, bielu, oranžovú alebo fialovú.

FOTOLUMINISCENCIA

Napriek nespochybniteľným výhodám rádioluminiscencie praje dnešná doba viac osvetleniu, ktorého funkčnosť paradoxne stojí a padá na svetle. O zmesi Supeluminova už zrejme počul každý, kto sa v oblasti hodiniek čo i len zbežne orientuje. Nerádioaktívna a netoxická látka má na rozdiel od predtým používaných luminiscenčných pigmentov omnoho vyšší jas, no má aj mínusy dané svojou chemickou a fyzikálnou podstatou. Kým limitom trícia je polčas rozpadu, u hodiniek s prvkami potretými Superluminovou sa o zhoršenie svietivosti s pribúdajúcimi rokmi obávať nemusíte. Daňou za stálosť vlastností je nutnosť "nabíjania" svetlom. Zjednodušene sa celý proces dá prirovnať k nabíjaniu batérie mobilného telefónu. Keď chcete, aby vám slúžil, musíte ho pravidelne nabíjať. Superluminova je na tom podobne. Zmes sa počas nosenia aktivuje slnečným alebo umelým svetlom a po zotmení jej jas pomaly slabne. Priemerná doba svitu je u menších prvkov okolo troch hodín, väčšie môžu fosforeskovať celú noc.

Látku na báze hlinitanu strontnatého vynašla v roku 1993 japonská firma by Nemoto & Co., ako náhradu za patogénne rádium. Oproti lacným a ešte aj v súčasnosti používaným luminiscenčným zmesiam sulfidu zinočnatého, je jas Superluminovy až desaťnásobne vyšší. Materiál netrpí starnutím, je možné ho opakovanie aktivovať, ale treba ho chrániť pred kontaktom s vlhkosťou, ktorá degraduje jeho kvalitu.

Superluminova sa vyrába v množstve odtieňov, pričom farba zmesi za svetla nemusí korešpondovať s vyžarovaným svetlom. Na ciferníkoch a okružiach hodiniek sa najčastejšie vyskytuje zelenkavý náter so zeleným svitom, biely s modrým a ojedinelý nie je ani čierny s bielym jasom. Špeciálnymi postupmi aplikovanú Superluminovu využíva napríklad LÜM-TEC v technológii MDV a vylepšenú ju pod názvom Never Dark ponúka vo svojich hodinkách aj menej známa americká značka Reactor.

Zdroj: Wikipedia.org, forums.watchuseek.com