Znovuotvorenie hodinárskeho múzea Espace Horloger Vallée de Joux

Povolanie múzejníka mi našepkáva, že hodinárske informácie by mali byť širokospektrálne. Nedávať vyniknúť iba horúcim novinkám, ale i kultúre sprevádzajúcej hodinárske remeslo. Preto ma nesmierne potešila a do publikačných úmyslov zapadla udalosť, ktorá sa odohrala 25. mája. Znovuotvorenia sa dočkalo hodinárske múzeum Espace Horloger Vallée de Joux (ďalej len EHVJ).

Historická budova na adrese Grand-Rue 2, Le Sentier pospevovala osem mesiacov. Nevyludzovala uchu lahodiace tikanie jemných hodinových strojčekov, ale symfóniu stavebných prác a ruch renovácie. Oživené EHVJ teraz s roztvorenou náručou víta 21. storočie a návštevníkov na lákadlá typu modernej audiovizuálnej techniky, 3D filmov a interaktívnych elektronických zariadení. Dve poschodia výstavných priestorov múzea novej generácie zachytávajú hodinárčinu v takom svetle, aké si reputácia výrobkov z Vallée de Joux zaslúži. Ciele rekonštrukcie boli nasledovné: zachovať prezentáciu regiónu, ovplyvňovať vyrastajúcich hodinárov a stimulovať cestovný ruch oblasti.

Dejiny budovy múzea sa začali písať roku 1917, kedy bola jednou zo sídiel tovární firmy Zenith. O desať rokov neskôr odkúpil nehnuteľnosť Jacques David LeCoultre a pomenoval ju L’Essor, čo vo francúzštine znamená rýchly vývoj alebo napredovanie. Budova s troma nadzemnými podlažiami združovala pod jednou strechou hodinárov predtým rozptýlených po regióne. Prízemie patrilo laboratóriu na úpravu kovov, výroba prebiehala o poschodie vyššie.

V roku 1979 získal L’Essor samosprávny celok Le Chenit a v deväťdesiatom šiestom v ňom otvoril prvé múzeum hodinárstva kantónu Vaud. Napriek výnimočným exponátom krivka záujmu postupne klesala. Vlaňajší rok bol posledným klincom do rakvy inštitúcie, ktorá bežne uvítala vyše tri tisícky návštevníkov ročne. Manažéri museli nanovo nastaviť komunikáciu múzea smerom k verejnosti tak, aby povedomie o jeho existencii rástlo rovnakým tempom ako ambície kompetentných.

Obnovené múzeum prenieslo 250 rokov histórie hodinárstva do ultramodernej podoby hodnej tretieho tisícročia. Na 500 metroch štvorcových návštevníka čakajú posledné výkriky výpočtovej techniky, ktoré ho vovedú do tajov tikajúcich mašiniek. Prvou novinkou sú takzvané SKILL TABLE, ktoré podrobne rozoberajú zručnosti potrebné k výrobe strojčeka a jeho dekorácii. LUDOTEMP, interaktívny dotykový stôl vás pre zmenu naučí presúvaním jednotlivých komponentov zostaviť krok po kroku mechanický kaliber. V múzeu sa pravidelne budú konať demonštratívne workshopy študentov Joux Valley Technical College. Ich prácu snímanú dvojicou mikrokamier budú premietať projektory a na rovnaký účel slúžia i LCD obrazovky. Lákadlom sú tiež prezlečené tablety iPad. Vystavený predmet umožňujú niekoľkonásobne zväčšiť a s bezprostrednej blízkosti obdivovať prácu slávnych majstrov. Bonbónikom je 3D kinosála a obchod s hodinárskymi publikáciami.

„Nová“ kultúrna inštitúcia spája všetky dôležité oblastné ekonomické i politické činitele. Jej znovuzrodenenie podporovala od počiatku nadácia Paul-Edouard Piguet Foundation a mnoho ďalších: kantón Vaud, Lottery romande, Göhner Foundation, výrobcovia hodiniek a ich dodávatelia, prestížne manufaktúry a iní štedrí darcovia. „Kraj môže z podpory múzea len profitovať,“ hovorí Cédric Paillard riaditeľ cestovného ruchu Vallée de Joux. Má pravdu hneď z viacerých dôvodov. Veď ktovie, či niektorí z mladých, ktorí navštívia múzeum si v budúcnosti nenájdu cestu za hodinársky stôl.

Autor projektu Vincent Jaton sumarizuje ambície EHVJ nasledovne: „Chceme oživiť staré múzeum a pritiahnuť verejnosť vo veku od 7 do 77 rokov. Želáme si, aby ľudia opúšťali múzeum vzdelanejší a šírili svoje zážitky medzi svojimi priateľmi.“

Zdroj: Espace Horloger Vallée de Joux