Ani zafír nezastavil čínsku mašinériu. Švajčiari sa obávajú konkurencie

Na svete azda niet odvetvia, v ktorom by tradičným značkám nedýchala na krk konkurencia z Číny. Tak ako sa naši oceliari boria s dumpingovými cenami čínskej ocele a výrobcovia mobilných telefónov ledva stíhajú registrovať, ako letia dole ceny vynikajúco vybavených čínskych smartfónov, aj švajčiarskych hodinárov a ich dodávateľov trápia bezsenné noci, počas ktorých premýšľajú nad tým, ako ujsť spod noža čínskej gilotíny. Tentoraz nebude reč o CNC strojoch schopných obrábať materiál s mikrometrovou presnosťou a produkovať tak jeden tourbillon za druhým, ale o hojne využívanom materiáli, ktorého opracovanie do zložitejších tvarov bolo pre jeho náročnosť ešte donedávna doménou firiem z krajiny Helvétskeho kríža.

Je to tak, čínska mašinéria sa nezastavila ani pred zafírom. Šéf jedného zo švajčiarskych špecialistov na obrábanie syntetického zafírového kryštálu sa dokonca obáva, aby čínsky dovoz neodrovnal závody, ktoré vo Švajčiarsku dávajú prácu desiatkam ľudí.

Sébastien Sangsue, výkonný riaditeľ spoločnosti Sebal SA, v exkluzívnom interview pre server WatchPro.com potvrdil, že majú čo robiť, aby sa vyrovnali s konkurenciou zo strany lacnej čínskej produkcie. „Áno, je to pravda, čelíme veľkému tlaku na ceny. Vyvíjame značné úsilie, aby sme sa na trhu presadili, no objem našich zafírových výrobkov sa rok čo rok znižuje. V prípade, že firmy (švajčiarske hodinárske spoločnosti – pozn. autora) budú aj naďalej oslovovať čínskych dodávateľov, v krátkom časovom horizonte naša profesia zanikne,“ povedal Sangsue.

Rozhovor so S. Sangsuem vznikal v nadväznosti na vydanie viacerých hodiniek so zafírovým púzdrom. Pre hodinárske značky je vecou prestíže mať v portfóliu aspoň jeden transparentný model, ktorý by odhalil svoje vnútro vo väčšej miere, než len cez vrchné sklíčko a priehľad vo viečku. Na stránkach Hodinárskeho magazínu už dostali priestor kúsky od manufaktúr MB&F, Hublot či Richard Mille. Zafírové dielce každého z nich pochádzali zhodou okolností zo závodu firmy Sebal v meste Bassecourt.

V súvislosti s obrábaním zafírových kryštálov hovoril S. Sangsue o ich špecifikách: „Je to zložité. Nikdy si nemôžete byť úplne istí, či výrobok nakoniec nebude chybný. Malá prestávka v obrábaní alebo nedokonalosť zafírového bloku, ktorá sa ukáže až pri finálnom leštení, môže spôsobiť, že produkt poputuje do koša.“

Faktom je, že ceny zafírových hodiniek postupne a pomerne rýchlo klesajú. Kým model Richard Mille RM 056 z roku 2012 stál 1,2 milióna eur (samozrejme, na cenu nemalo vplyv iba zafírové púzdro), MB&F HM6 SV Sapphire Vision si Maximilian Büsser cení na 320-tisíc a Hublot svoju poslednú zafírovú kreáciu predáva za 52500 eur. Už iba na základe malej reprezentatívnej vzorky možno vytušiť, že ceny sa aj napriek náročnosti opracovania zafíru, kde najväčšími prekážkami sú jeho tvrdosť (9. stupeň Mohsovej stupnice) a krehkosť, hýbu smerom nadol.

Na margo znižujúcich sa cien S. Sangsue podotkol, že sú sčasti výsledkom zmien a vylepšení vo výrobnom procese, ale viac sa na nich podpísal pôvod zafíru. „Za poklesom cien treba hľadať jednak to, odkiaľ zafír pochádza a jednak rozdielnu kvalitu. Je len na odberateľoch, či budú tolerovať nedostatky hotových produktov vrátane vnútorných chýb, prítomnosti cudzorodých látok v kryštále a nevylešten ých škrabancov po obrábacích nástrojoch, alebo chcú kvalitu hodnú prémiových hodiniek.“

Na záver rozhovoru prišlo aj na obľúbenú tému každého, kto upozorňuje na praktiky tých švajčiarskych hodinárov, ktorí si kritériá značky Swiss Made ohýbajú podľa ľubovôle a splnia z nich iba to, čo naozaj musia. „Väčší prehľad o pôvode súčiastok – nielen sklíčok a iných zafírových dieloch – je nevyhnutný. Bolo by férové, keby sme vedeli, kde sa berú také rozdiely v cenách a čo je ich príčinou,“ uzavrel S. Sangsue.

Zdroj: WatchPro.com, thewatchguys.blogspot.com