Čo sa deje s ležiakmi? Richemont za dva roky „zničí“ nepredané hodinky v hodnote 450 miliónov

Michal Pindura 2 24.10.2018

Hromadiace sa zásoby bránili obchodníkom nakupovať modely z nových kolekcií

Nebude to žiadna prevratná novinka, keď napíšeme, že hodinársky priemysel zažíval medzi rokmi 2015 a 2017 krušné chvíle. Predaje padali takmer všade, krivky ziskov leteli ku dnu a mnohí sa nezdržali pesimistických komentárov, v ktorých nad švajčiarskymi hodinármi hromadne lámali palicu. Dnes už zrejme zažehnaná kríza (predaje utešene stúpajú) zasiahla aj najväčšie mená odvetvia, skupinu Richemont nevynímajúc.

Holding ovládajúci prémiový segment, ktorého súčasťou sú značky ako A. Lange & Söhne, Jaeger-LeCoultre či Vacheron Constantin, sa ťažkým časom nútene prispôsobil stratégiou spätného odkupovania, ktorej cieľom bolo zníženie stavu skladových zásob maloobchodníkov, čo im malo umožniť investovať do nákupu nových kolekcií. Vedelo sa, že to deje, ale až donedávna bola celková hodnota vykúpených hodiniek predmetom obchodného tajomstva. Podľa informácií britského denníka Guardian by mala táto čiastka predstavovať bezmála pol miliardy eur.

Situácia bola síce neúnosná, pritom však pomerne jednoduchá. Tri slabé roky spôsobili, že sa v obchodoch po celom svete hromadilo množstvo nepredaných hodiniek, v ktorých mali predajcovia vložené svoje peniaze. Keďže zákazníci neprichádzali, obchodníci nemali dôvod ani financie na nákup aktuálnych modelov.

Pre Richemont to znamenalo hneď dva problémy. Po prvé, predajcovia tlačení do uvoľnenia vlastných skladov začali „ležiaky“ ponúkať za výpredajové ceny, čím pustili vodu na mlyn šedému trhu a zároveň tým škodili povesti jednotlivých značiek. Po druhé, akonáhle sa maloobchodníci začnú potýkať s veľkými zásobami nepredaného tovaru, je vysoko pravdepodobné, že obmedzia nákupy na minimum. Skupina Richemont sa obom menovaným ťažkostiam rozhodla čeliť už spomenutým spätným odkupovaním.

Rozhodnutie o odkúpení je jedna vec, ale čo spraviť s hodinkami, ktoré sa takto okľukou dostanú nazad k ich výrobcom? Pravdou je, že nejde o zničenie v zmysle prejdenia parným valcom a rozdrvení v lise, ako sa to deje s fejkovými hodinkami. V skutočnosti sú hodinky rozobraté a dôsledne recyklované. Zlato sa roztaví a opätovne použije, strojčeky sa repasujú a následne začnú žiť novým životom v iných hodinkách.

Hoci mala podporná aktivita zo strany silnej skupiny priaznivý dopad na maloobchodníkov, spätné odkupovanie hodiniek sa negatívne podpísalo pod výsledky samotného Richemontu. Východiskový zisk v sledovanom období, ktoré skončilo 31. marca 2018, vzrástol len o 5 % na 1,8 miliardy eur, čo sa vzápätí prejavilo v sklamaní investorov a päťpercentnom poklese ceny akcií až na úroveň 93,90 švajčiarskeho franku (81,33 €).

Riešením podobných situácií do budúcna by nielen pre Richemont mal byť postupný posun smerom k elektronickému obchodu. Viera v silu internetu sa už stihla prejaviť v nákupe 95 % akcií módnej platformy Yoox-Net-A-Porter a plánovaný silnejší príklon k e-commerce vyžadujúci novú energiu vyústil tiež do odvolania viacerých generálnych riaditeľov a ich nahradení „čerstvou krvou“.

Zdroj: Guardian

Pridať komentár

Komentáre (2)

Michal Pindura

Milý Dawe, iste ste si všimli, že na konci článku uvádzame zdroj. Nakoľko predpokladáme, že Guardian vychádzal z overených informácií, nemáme dôvod neveriť, že v rámci veľkých skupín môže k uvedenému „recyklovaniu“ v istej miere dochádzať.

dawe

Modely týchto značiek hodiniek sú prevažne ručná práca a niektoré varianty a limitované edicie dokáže poskladať iba
zopár ich dvorných hodinárov ktorých počet dokážete spočítať na prstoch rúk.
Sumy za hodinky tychto prestižných značiek sa pohybujú v 5 až 6-miestnych sumách v eurách.
Podľa Vaších tvrdení si preto živo predstavujem ako rozoberajú hodinky nad krorými strávili stovky hodin mravenčej práce
aby mohlo byť zlato opätovne pretavené a strojčeky nasledne repasované a použité v inych modeloch. (ha-ha-ha …)