Dve nové značky za týždeň. Hodinársky priemysel zažíva populačný boom

Krivka exportu švajčiarskych hodiniek nabrala v druhej štvrtine aktuálneho roka kurz smerom k číslam, aké boli typické pre obdobie poznačené finančnou krízou. Napriek miernej skepse z vývoja v kolíske hodinárskeho remesla sa hodinárskemu priemyslu darí. Avšak na iných frontoch. Každý rok vznikne – tempom približne dve za týždeň – niekoľko stoviek nových značiek.

Hodinársky populačný boom neobišiel žiadny cenový segment, žiadny kontinent. Tento jav je lepšie rozpoznateľný a opísateľný na trhoch krajín, kde výroba hodiniek nemá hlbšiu oporu v histórii. Skutočnosť, že sa naozaj stretávame s novou érou, dokladá existencia dvoch hodinárskych spoločnosti v Nigérii, siedmych v susednom Poľsku, šestnástich vo Švédsku. Ukážkovým príkladom je tiež Austrália, kde bolo len za posledných dvanásť rokov založených tucet firiem, ktorých hlavným predmetom podnikania sú hodinky.

Vysvetlení, ktoré by objasňovali demografickú explóziu hodinárskych značiek, sa núka viacero. Najbližšie k pravde (vystihnutiu diania) sú predovšetkým dve z nich: generačný rozdiel a vplyv digitálneho veku.

Názorov, že mladá generácia, odchovaná na mobiloch a tabletoch, nemá záujem nosiť hodinky, sú plné internetové diskusie. Na prvý pohľad pravdivý a vo všeobecnosti uznávaný predpoklad je vo svojej podstate mylný. Mladí hodinky nosiť chcú, akurát že to nie sú hodinky, aké nosili ich otcovia a starí otcovia. Zastarané a neraz aj drahé časomery sú v očiach mladých ľudí medzi 15 až 35 rokmi niečím, k čomu nemajú vzťah. V ich požiadavkách nefiguruje luxus v podobe, akú razia prémiové značky. Prestíž zlata, diamantov a in-house kalibrov, po ktorej prahnú ostatní, je generácii Y cudzia. Namiesto nej hľadajú emócie, vyjadrenie svojej osobnosti a životného štýlu. Aj preto sú nové značky, zakladané poväčšine ľuďmi vo veku okolo tridsiatky, upriamené na prijateľné ceny a prezentovanie osobného postoja k životu. Z týchto dôvodov vznikla v Británii značka Daniel Wellington, vo Francúzku Briston, v USA Shinola, vo Švédsku Triwa, v Belgicku Komono a vo Švajčiarsku SevenFriday.

S rozvojom internetu a možnosťami, ktoré ponúka digitálny priestor, je vytvorenie hodiniek jednoduchšie ako v čase, keď svet tieto výdobytky modernej doby nepoznal. Zásluhou financovania prostredníctvom investorských (crowdfundingových) platforiem typu Kickstarter, Indiegogo sa do podnikania v oblasti výroby hodiniek púšťa omnoho ľahšie než, povedzme, Abrahamovi-Louisovi Breguetovi v 18. storočí. Dnešní podnikatelia (startupisti) si môžu v priamom prenose a v reálnom čase vyskúšať, či o ich nápady bude verejnosť stáť. Ak investorské publikum oslovia a medzitým sa nič nestane, v najlepšom prípade rozbehnú výrobu ako rekordér portálu Kickstarter značka Pebble Watch, Xeric alebo najnovšie Chevall Watches. Odkedy komunitné financovanie hýbe internetom, investície verejnosti pomohli k zrodu približne 150 hodinárskym značkám.

Zdá sa vám, že na koláči hodinárskeho priemyslu sa chce hostiť priveľa stravníkov? Nie ste sami. Zákon trhu je ale neúprosný a darwinovská ekonomika, v ktorej prežijú len tí najschopnejší, sa postará o prirodzenú selekciu. Zákazník si však môže mädliť ruky. Toľko nových perspektív, koľko sa mu dnes otvára pri výbere hodiniek, nikdy doteraz nemal.

Zdroj: www.swisstime.ch