Girard-Perregaux 1966 Steel – ušľachtilá oceľ nad zlato i paládium

Michal Pindura 3 22.11.2015

Girard-Perregaux 1966 Steel - ušľachtilá oceľ nad zlato i paládiumNa jednom konci zlato v jeho hrejivých odtieňoch, na druhom vzácne paládium. Nič medzi tým, nič mimo toho. Kolekcia Girard-Perregaux 1966 do minulého mesiaca nikdy neokúsila, ako chutí prekročenie hraníc vystavaných z drahých kovov. Teraz, keď manufaktúra z z La Chaux-de-Fonds zrúcala bariéru prvými oceľovými modelmi 1966, môžeme konštatovať, že najpoužívanejší materiál v hodinárskom priemysle sa konečne dostal aj tam, kde bol až dosiaľ „persona non grata“. Porušením pevného zväzku zlata a paládia nevyhrala len oceľ. Tešiť sa môže aj zákazník – cena noviniek je oproti privilegovaným predchodcom sotva polovičná.

Oceľové modely Girard-Perregaux 1966 Steel miešajú štýly i žánre. Klasiku striedajú s modernou, môžu byť pánske a s určitou, nie veľkou dávkou tolerancie i dámske. Isté je, že séria pomaly nadobúdajúca status ikony udržiava stále živú estetiku hodiniek vydaných na počesť roku 1966.

Rok začiatku výstavby pražského metra a konania VIII. majstrovstiev sveta vo futbale bol pre Girard-Perregaux prelomový. Švajčiarska manufaktúra, ktorá v tom čase ako jedna z mála mala svoj vlastný tím pre výskum a vývoj, poslala na trh prvý vysokofrekvenčný kaliber s taktom 36000 polkmitov za hodinu (5 Hz). Presnosť a výkon strojčeka uvedeného o tri roky skôr než Zenith vytiahol kalibre El Primero najlepšie vystihuje štatistika certifikátov observatória v Neuchâteli. V roku 1967 získali hodinky Girard-Perregaux 73 % zo všetkých udelených dokladov o chronometrovej presnosti.

Je na zamyslenie, prečo značka upustila od vysokofrekvenčných kalibrov, no za rozhodnutia hodinárov a manažmentu oceľové novinky nemôžu. Éru inovácií sa tak modely s referenčnými číslami 49555-11-131-BB60 a 49555-11-131-11A zaviazali pripomínať aspoň elegantným, sympaticky štíhlym púzdrom. Hodinky s rozmermi púzdra 40 × 8,9 mm (vodeodolnosť 30M) sú kompromisom medzi doteraz ponúkanými časomermi 1966 s 38 alebo 41 mm priemerom. Štyri centimetre sú v kategórii oblekových modelov – kam nové prírastky patria nielen vďaka zrozumiteľnému dizajnu – voľbou číslo jeden.

Girard-Perregaux 1966 Steel, modely 49555-11-131-BB60 a 49555-11-131-11A

Girard-Perregaux 1966 Steel, púzdro má sympatickú hrúbku 8,9 mm

Opalizujúci postriebrený ciferník za spoločenskými atribútmi púzdra nijako nezaostáva. Pod jemne klenutým zafírovým sklíčkom sa všetko podriadilo klasike a chladu ocele. Dátumovka je na tretej hodine, logo značky tu dopĺňa nápis „Automatic“. Hlavnými výrazotvornými sú však aplikované indexy a listové ručičky. Kým ručičky zmeny obišli, nalepeným indexom sa oproti predošlým modelom polepšilo – minimálne, čo sa počtu týka. V skoršej produkcii dopĺňali štvoricu relatívne dlhých aplikovaných indexov ich transferovo nanesení alternanti. Indexy v novinkách sú o málo širšie, kratšie a hlavne skosené. Na ciferníku sa udiala ešte jedna zmena – pribudla na ňom minútová škála.

Girard-Perregaux 1966 Steel, zadná strana hodiniekV striebornom lesku ocele sa odohráva aj divadlo pod viečkom so zafírovým priehľadom. Automatický kaliber GP03300-0030 dostal namiesto zlatého rotora oceľové ródiované závažie dekorované Ženevskými pruhmi. In-house strojček s taktom štandardných 28800 v/h (4 Hz) obsahuje v tele hrubom len 3,2 mm perovník, ktorý pri plnom natiahnutí utiahne chod hodiniek počas ďalších 46 hodín. Základná doska kalibru s komplikáciami hodín, minút, sekúnd a dátumu je zdobená drobnou perlážou.

Ako ostatné modely kolekcie, aj Girard-Perregaux 1966 Steel sú vysoko atraktívne hodinky, no dostupnejší a menej exkluzívny materiál ich spravil o čosi neformálnejšími. A tiež finančne menej náročnými. V porovnaní so zlatými hodinkami, ktorých cena sa pohybovala pravidelne okolo 14000 eur, sú oceľové novinky o poznanie lacnejšie. Variant s čiernym remienkom z kože aligátora (ref. 49555-11-131-BB60) stojí 6500 a verzia s oceľovým náramkom (ref. 49555-11-131-11A ) 7200 eur.

Zdroj: Girard-Perregaux

Pridať komentár

Komentáre (3)

Dawe

Johann, maš pravdu v tom, že platina, ktorá bola dlhodobo považovaná za kov drahší ako zlato je teraz skutočne lacnejšia ako zlato.

Johann

Ahoj, Dawe. Dovolím si trocha s Tebou nesúhlasiť. V súčasnosti je cena platiny nižšia ako cena zlata. Fígeľ je v tom, že na zlato nie je nikde vo svete DPH a na platinu áno. A tak v cene bez DPH je platina „lacnejšia“ ako zlato. A občas, ako napr. dnes, aj s DPH. Slovo – lacnejšia – som dal do úvodzoviek zámerne. V obchodovaní s drahými kovmi totiž ten drahý kov – a je jedno, či ide o zlato, striebro, platinu, osmium ergo paládium – má svoju cenu stále rovnakú, je konštantná. V pomere mena : drahý kov sa totiž mení cena tej meny oči drahému kovu. To znamená, že ak „cena“ zlata vzrastie, dotyčná mena voči zlatu devalvovala a za gram Au dostanem viac. Ak „cena“ Au poklesne, tak naopak, hodnota dotyčnej meny sa voči zlatu zvýšila.

Dawe

Podľa štatistík priemerná cena pre hodinky zo zlatým puzdrom predstavuje 11 500€, pre platinu 49 500€
platina je takmer 3 krát ťažšia ako železo, jej hustota patrí medzi najväčšie,
tvrdosťou je podľa Mohsovej stupnice na 4,5 a je podobná oceli.
cenou je asi o 15 pec. vyššia ako zlato

Ak však hovoríme o palladiu ma podobne vlastnosti ako platina a aj vzhľad, ale je cenovo o polovicu lacnejšia.
Na tento rozdiel v cene by výrobcovia ,,platinových hodiniek,, nemali zabúdať.