Giuliano Mazzuoli Cemento – premiéra cementu v hodinkách

Michal Pindura 3 12.04.2016

Giuliano Mazzuoli Cemento

V ostatných rokoch sme svedkami prieniku značného množstva nekonvenčných materiálov do hodinárskeho priemyslu. Zamyslite sa na chvíľu a skúste si sami pre seba v duchu vymenovať najväčších exotov. Len tak „od pása“ by sme mohli vedľa seba postaviť niób, tabakové listy, perie vtákov, lávové kamene alebo kus medeného plechu zo Sochy slobody. Najnovšie sa do fronty mierne či divoko netradičných materiálov zaradil dizajnér Giuliano Mazzuoli s jeho modelom Cemento. Veľavravný názov nenecháva hádať, s akým materiálom budeme mať tú česť. Na úvod iba poznamenáme, že ide o prvé hodinky s cementovým púzdrom.

Florentský rodák Giuliano Mazzuoli vstúpil do sveta hodiniek (okrem nich vyrába dizajnové perá) modelom Manometro, ktorého vzhľad odvodil od tlakomera na starom kompresore. Neskôr, inšpirovaný prístrojovými doskami automobilov a nimi samotnými vydal hodinky pripomínajúce rýchlomer a časomer navrhnutý v štýle interiéru Alfa Romeo 8C. Po týchto, povedzme že klasických hodinkách, nasledovali varianty Carrara, ktorých púzdro vytesané z kararského mramoru vzdávajúce hold slávnemu sochárovi Michelangelovi Buonarrotimu a renesančným dielam, predznačilo, akým smerom sa vyštudovaný typograf poberie.

Giuliano Mazzuoli Cemento CEM1601

Mazzuoli tvrdí – a nie je dôvod mu neveriť – že k navrhnutiu hodiniek s cementovým púzdrom ho priviedlo pozorovanie údržbových prác v záhrade neďaleko jeho domu. „Prestal som sledovať robotníkov, ktorí pripravovali cement, a premýšľal som, ako z neho vyrobiť púzdro hodiniek tak, aby si zachovalo šedo-zelenú farbu, ktorú za normálnych okolností počas vysychania a zrenia stráca,“ poznamenal.

Giuliano Mazzuoli Cemento

Dôkladne vyleštené cylindrické púzdro so zaujímavou textúrou a rozmermi 45 × 13,5 mm je podľa Mazzuoliho veľmi príjemné na dotyk. Čo to však znamená? Je hladké ako vyleštený mramor alebo, nebodaj, kov? Chladí na zápästí viac než oceľ? Zohreje sa vôbec počas nosenia? To všetko sú úvahy, ktoré budú víriť v hlave nejedného človeka. Diskutabilná je aj odolnosť. Cement je síce relatívne tvrdý, no zároveň krehký materiál. Vydržia hodinky stret s ostrým predmetom (samozrejme náhodný, nikto nemá v úmysle podrobiť ich crash testu)? Predpokladáme, že v cemente je zaliaty nejaký druh oceľovej výstuhy, prípadne schránky, v ktorej je uložený strojček. Tá by mohla byť vhodnou oporou cementu pri nárazoch sprevádzajúcich nosenie hodiniek. Jej prítomnosť naznačujú vodeodolnosť 50M a skrutkovacie viečko. Do cementu vyrezaný závit by dlhú trvanlivosť určite nemal.

Giuliano Mazzuoli Cemento, detail cementového púzdra

Pod vypuklým zafírovým sklíčkom sa nachádza čierny keramický ciferník. Matný povrch je spolu s antireflexnou úpravou sklíčka zárukou odčítania času nerušeného odleskami svetla. Ciferník sa jednoduchosťou podriadil ostatným modelom Giuliana Mazzuoliho. Na čiernom podklade je umiestnená kompletná sada bielych aplikovaných indexov (kovové, bez luminoforu), tri centrálne ručičky, z ktorých hodinová a minútová by, súdiac podľa linky v strede, mohli mať fluorescenčný náter. Táto vlastnosť sa však nikde neprezentuje, preto sa do špekulácií nechceme púšťať. Ciferník ďalej nesie logo značky a biely nápis „cemento“ v modrom poli.

Giuliano Mazzuoli Cemento, detail ciferníka

Model Giuliano Mazzuoli Cemento CEM1601 sa spolieha na overený automaticky naťahovaný kaliber ETA 2824/2. Zrejme najpoužívanejší švajčiarsky mechanický strojček súčasnosti je taktovaný na frekvenciu 28800 v/h (4 Hz), obsahuje 25 rubínových lôžok, systém tlmenia nárazov Incabloc a pri plnom natiahnutí získa pohybovú autonómiu na 40 hodín.

K originálnym hodinkám s ohlásenou maloobchodnou cenou 4350 eur je pripojený čierny remienok z teľacej kože, ktorého konce sú spojené oceľovou skladacou sponou. Na záver už len jedna rečnícka otázka: je svet pripravený na cementové hodinky?

Zdroj: Giuliano Mazzuoli, www.watchthusiast.de

Pridať komentár

Komentáre (3)

Dawe

na forách alebo naživo som už ako materiál puzdier zažil všeličo:
ak preskočím plast, oceľ, 14-kar. zlato, striebro, platinu, paladium tak to boli puzdra z materialov ako:
Damascenska mozaiková oceľ, uhlikové vlákna, ľahučky titan, rôzne sfarbený bronz, …
Možte sa stretnúť s puzdrom z meteoritu, puzdrom z dreva , špeciálneho betónu,
transparentnýmm puzdrom z tvrdeného minerálneho skla alebo zafíru, puzdrom z keramiky, …
Najväčšou absurditou pre mňa osobne bolo puzdro z tailonitu, materialu s tvrdosťou presahujúcou HRC70 a vysoko náročnym na opracovanie. Zrejmä sa vtedy jednalo o test oteruvzdornosti.
Dnes ju dosiahnete rôznymi nitridmi, -povlakmi ako PVD (Physical Vapor Deposition),alebo DLC (Diamond like carbon).
Naopak- sanka mi spadla keď som si prezeral puzdro z 24 karatového ,,tvrdeného,, zlata. Žiaľ iba prezeral

Martin Skovajsa

Ako dizajnova zalezitost fajn, ale to je asi tak vsetko

....Johann

Možno sa to dakomu páči. Mne nie. Nie je to nič zvláštne, ciferník bežný, nezaujímavý. Mať na paprči betón je absurdná predstava. Za tie prachy tam musí byť superstrojček. Som za experimenty, no čo je veľa to je moc…..Pán Mazzuoli chce byť za každú cenu zaujímavý. Aj násilím…..