Hodinky PANERAI – predstavenie značky

Svet pozná iba pár producentov hodiniek s tak vernými zákazníkmi akých má taliansko-švajčiarska značka Panerai. Majitelia hodiniek Panerai tvrdia, že sú pre nich istým druhom závislosti a len veľmi ťažko by si zvykali na iné. Paneraiky, ako im z lásky hovoria, majú čestné miesto v ich srdciach, ale tiež na zápästiach početného zástupu prominentov. V každom prípade, fanúšikov hodiniek Panerai nepriťahuje drtivá sila celebritného marketingu, ale skutočná, rokmi overená kvalita.

História
Korene Panerai siahajú do devätnásteho storočia, kedy patriarcha Giovanni Panerai (1825 – 1897) založil na florentskom moste Ponte Alle Grazie obchod, do ktorého dovážal zo švajčiarska hodinárske komponenty a skladal z nich vlastné hodinky. Giovanniho potomkovia, schopní podnikatelia, pokračovali v rozrobenom hodinárskom diele. Obzvlášť jeho vnuk Guido Panerai mal zásluhy na rozšírení pôsobenia rodinného podniku Orologeria Swizzera. Vydaním katalógu a prevádzkovaním zásielkového obchodu si získal klientov v Toskánsku a čoskoro sa stal agentom niekoľkých významných švajčiarskych výrobcov hodiniek vrátane Rolex a Patek Philippe.

Na začiatku dvadsiateho storočia Guido Panerai podpísal zmluvu o dodávaní hodiniek pre talianske kráľovské námorníctvo Regia Marina. V roku 1910 si Panerai patentoval luminiscenčnú technológiu založenú na chemickom prvku rádium. Zmes rádioaktívneho bromidu radnatého a sulfidu zinočnatého nazval Radiomir. Armáda od roku 1915 využívala sklenené trubičky s náplňou Radiomir na kompasy, zameriavacie prístroje a navigačné zariadenia. Svietivosť trubičiek bola totiž oveľa vyššia ako pri luminiscenčných náteroch.

V tridsiatych rokoch Panerai vyvinul na vojenské účely prvé svietiace hodinky. Prísne tajný projekt mal za úlohu vybaviť špeciálnymi hodinkami komando talianskeho námorníctva. S použitím púzdier a strojčekov Rolex, skonštruovala vtedajšia spoločnosť G. Panerai & Figlio prvé náramkové hodinky Radiomir. Svietiaca vrstva hodiniek bola uzavretá medzi dvoma plátmi a jej žiara bola viditeľná cez výrezy číslic na vrchom z nich. Hodiny Radiomir uvedené v roku 1938 mali 47 milimetrové púzdro z Rolexu Oyster G. 6152, kaliber s pätnástimi rubínmi, šróbovaciu korunku, akrylátové sklíčko a extra dlhý remienok z olejovanej kože. To už firmu viedli Giuseppe a Maria Panerai. Giuseppe dohliadal na vojenské vybavenie a jeho sestra Maria zasvätila svoj život obchodu sídliacemu na Piazza di San Giovanni vo Florencii.

Postupom času sa potreby armády menili a s nimi aj hodinky Panerai. Redizajnom prešiel číselník, úchyt remienka, ručičky podstatne nabrali na objeme. Zmeny sa dotkli aj strojčeka. Kalibre Rolex nahradili v niektorých modeloch strojčeky Angelus. Takto upravené hodinky Panerai, boli jednými z prvých hodiniek s vodotesnosťou 200M.

Tesne pred koncom druhej svetovej vojny uviedol Panerai prvý exkluzívny prototyp hodiniek Mare Nostrum. Na škodu veci bolo, že začiatku produkcie sa tieto dôstojnícke hodinky pre zmenu pomerov nedočkali. Po vojne Panerai pokračoval vo výrobe. Radiomir postupne nahradil nový typ luminiscencie Luminor, zložený v prevažnej miere z nerádioaktívneho trícia. Ešte pred úplným odstavením Radiomiru na vedľajšiu koľaj, prišla v roku 1956 zákazka od egyptského námorníctva. Egypťania prejavili záujem o oceľový model s otočnou lunetou, vybavený kalibrom Angelus s osemdňovou rezervou pohybu. V rovnakom roku Panerai patentoval v Taliansku zámok korunky, ktorý sa vyskytuje aj v súčasných hodinkách.

Po úmrtí Giuseppeho Panerai v roku 1972 prevzal firmu inžinier Dino Zei. Dovtedy rodinný podnik sa zmenil na Panerai Ltd. Eseročka naďalej úzko spolupracovala s armádou i keď počty vyrobených hodiniek boli pomerne nízke. Konštruktéri ani v dobe menšieho záujmu neprestali hodinky zdokonaľovať. Za príklad stojí titánový model z roku 1980, ktorý odolával tlaku 1000 metrového vodného stĺpca.

Historický zlom nastal v roku 1993, kedy Panerai odštartoval civilný predaj svojich hodiniek. Na trh sa dostali limitované edície Luminor, Luminor Marina a Mare Nostrum. Panerai si rýchlo obľúbili nároční hodinárski konzumenti. Po hercovi talianskeho pôvodu Silvestrovi Stallone dokonca pomenovali modelové línie Slytech Luminor Submersible, Slytech Luminor Daylight a Slytech Mare Nostrum. Na zadnom viečku niesli hodinky Slytech hercov vygravírovaný podpis.

V roku 1997 získal sto percent akcií Panerai dnešný konglomerát Compagnie Financière Richemont S.A., pod ktorý patrí vyše desiatky preslávených hodinárskych značiek vrátane IWC Schaffhausen či Jaeger-LeCoultre.

Rok 2005 videl predstavenie prvého vlastného kalibru P.2002 s osemdňovou pohybovou rezervou a možnosťou resetovať sekundovú ručičku pre uľahčenie nastavenia presného času. Keď v tom istom roku nepredĺžila kultová automobilová značka Ferrari zmluvu s konkurenčným Girard-Perregaux, uzavreli Panerai a Ferrari päťročný kontrakt na výrobu hodiniek s logom vzpínajúceho sa koňa. Spojenie významných mien svojich oblastí neprinieslo očakávaný úspech a tak partnerstvo v roku 2010 skončilo.

Poznámka autora: Prečo v úvode spomínam, že je Panerai taliansko-švajčiarska značka? Spoločnosť je totiž riadená z rodného mesta zakladateľa firmy, Florencie, ale kompletná výroba hodiniek prebieha v závode umiestnenom vo švajčiarskom meste Neuchâtel.