Hodinky pod lupou: Pohybová rezerva rastie, tri dni sú dostupnou realitou

Akú pohybovú rezervu by mali mať mechanické hodinky, aby mohol ich majiteľ hovoriť o pocite slobody a potešení z nosenia? 38, 42, alebo viac než 72 hodín? Za nepísanú zlatú strednú cestu býva obyčajne označovaná hodnota blížiaca sa k dvom dňom. Tá by mala zaručiť, že hodinky nájdete aj po víkende, cez ktorý ste ich z nejakého dôvodu nemali na ruke, v chode a nemusíte strácať drahocenné minúty nastavovaním času. S tým sa dá súhlasiť, ibaže opakovaním naučených mantier sa k presvedčivej odpovedi sotva dopracujeme. Isté je, že doba pokročila a to, čo vrchovate stačilo pred desiatimi rokmi, je dnes podpriemerom.

Ak by bola reč čisto o automaticky naťahovaných hodinkách, tak tomu, kto ich nosí pravidelne každý deň, môže byť vysoká rezerva chodu viac-menej ukradnutá – naťahujú sa priebežne s každým pohybom zápästia. Teoreticky by stačilo, aby bez straty presnosti – lebo s klesajúcou silou hnacieho ústrojenstva zákonite klesá aj presnosť – vydržali cez noc. Splniť takúto triviálnu požiadavku je hračkou. Hľadať hodinky, ktorým by narobila problémy, by bol beh na dlhú trať. Navyše, mnohí z nás na noc ukladajú hodinky do naťahovačov, ktoré simulujú pohyby zápästia a udržiavajú optimálnu úroveň natiahnutia, prospešnú pre strojček, aj vtedy, keď vy spokojne spíte. Stručne a výstižne, dennodenne nosené automaty nemusia v disciplíne pohybovej rezervy lámať rekordy. Ak majú v kolónke „power reserve“ uvedené číslo 30 a viac, nemali by ste byť sklamaní.

Hodinky s ručným naťahovaním sú od výkonovej rezervy závislejšie v omnoho väčšej miere. Tu už neplatí sto ľudí, sto chutí, ale čím viac, tým lepšie. Veď kto by neuvítal, keby sa rutinným úkonom, akým je naťahovanie pera hodiniek, mohol zaoberať povedzme iba raz za tri dni? Naši starí otcovia točili korunkou deň čo deň. Zvykli si. Lenže prečo by si moderný človek mal privykať na činnosť, ktorej sa dá aspoň sčasti predísť správnou voľbou pri nákupe? Prečo? Lebo cena. Tak ako existujú 150 eurové hodinky s jednoduchým perovníkom a výkonovou rezervou na priemerných, ale nie globálne postačujúcich 38 hodín, tak existuje model Chopard L.U.C Triple Certification Tourbillon so sústavou štyroch prepojených perovníkov, ktoré mu vytvárajú podmienky na dosiahnutie ohromujúcej autonómie 216 hodín. Pravdaže, cena je rovnako impozantných 120-tisíc eur.

Vybŕdnuť z prekáračiek medzi vecou prestíže, čiže honbou za prvenstvami typu „ja mám lepšie“, cenou a skutočne osožnou (využiteľnou) pohybovou rezervou, môžu pomôcť tí najpovolanejší z najpovolanejších – výrobcovia hodiniek. Spoľahnime sa, že sa riadia zákonmi trhu a to, čo ľudia chcú, je pre nich zaväzujúce. Naozaj je to tak? Tí zdatnejší si môžu dovoliť tvrdiť, a rýchly pohľad do katalógov im dá za pravdu, že minimálna výkonová rezerva ich hodiniek nikdy nebola menšia než 72 hodín. Drvivá väčšina však operuje so štandardnými 42 hodinami. Zákazníci tento stav prijali, ale len preto, že nemali na výber. Keď je produkcia strojčekov v rukách dvoch alebo troch skupín, ktoré 42-hodinovú rezervu chodu pretláčajú, potom tento druh „benchmarku“ nevypovedá o bezchybnom fungovaní reťazca dopyt-ponuka. Oligopol veľkých spoločností mal zelenú dlhé roky, ale zdá sa, že časy sa menia. Zmenu situácie vyvolal súčasný priebeh narušenia oligopolu a modifikácie dopytu.

Na strane trhu sa narušiteľom stalo rozhodnutie skupiny Swatch, ktoré znamenalo obmedzenie dodávok kalibrov a komponentov vyrábaných švajčiarskym závodom ETA tretím stranám. Značky mimo skupiny boli prinútené prehodnotiť svoje schopnosti tak, aby boli pre Swatch Group konkurencieschopné. Jednou z oblastí, kde zacítili šancu na oslovenie zákazníkov, bola práve rezerva chodu. Zatiaľ čo ETA začala masívne zásobovať značky Tissot a Certina kalibrami C07.111 (Powermatic 80) s 80-hodinovou autonómiou a Hamilton vyzbrojila strojčekmi H-10, H-30 a H-40 s takou istou rezervou chodu, Breitling stanovil najnižšiu hodnotu na 70 hodín, TAG Heuer naplánoval posunutie hranice na 80 a Oris dokonca na hranicu 110 hodín. Menší nezávislí výrobcovia za trendmi nijako nezaostávajú. Generálny riaditeľ značky Hautlence Guillaume Tetu potvrdil, že všetky budúce modely Hautlence budú pri plnom natiahnutí schopné prevádzky počas 70 hodín. V spolupráci so sesterskou firmou H. Moser & Cie, ktorá už teraz ponúka hodinky s veľkorysou sedemdňovou rezervou, by sa pre Hautlence mohlo blýskať na dobré časy.

Toľko o zmenách u výrobcov. Obrat o pár stupňov je však rozpoznateľný aj u spotrebiteľov. Pátrať dnes po človeku, ktorý je ochotný minúť desaťtisíce eur za model so 40-hodinovou pohybovou rezervou, treba lupou, alebo skôr mikroskopom. Doba káže chcieť viac za menej. Slovo zákazníka je sväté a má svoju váhu vo všetkých segmentoch trhu. Keby sme zanedbali snahu výrobcov o predvádzanie ich technického umu, mohli by sme si myslieť, že hodinky A. Lange & Söhne 31 s rezervou na 31 dní či Hublot Masterpiece MP-05 LaFerrari s ich 50 dňami, sú priam snovým vypočutím želaní ľudu. Bolo by chybou nazdávať sa, že tieto megalomanské čísla budú niekedy bežnou záležitosťou. Svoje o tom vie aj šéfka vývoja kalibrov spoločnosti Cartier Carole Forestier-Kasapi. Uznávaná odborníčka pripomína, že pri hľadaní prieniku vysokých čísiel rezervy chodu a sedliackeho rozumu je namieste byť opatrný. „Vynásobenie počtu perovníkov je lákavé, ale keď vytvárate model pre každodenné nosenie, riadite sa estetickými zásadami a zdravým úsudkom, nemôžete urobiť, na čo máte chuť.“ Richard Mille, zakladateľ rovnomennej haute horlogerie značky súhlasí: „Hodinky majú byť v prvom rade vyvážené. Niekedy ale musíte spraviť kompromisy. Pri návrhu modelu pre Rafaela Nadala sme mali na zreteli minimálne rozmery a hmotnosť, ktoré sú s maximálnou výkonovou rezervou nezlučiteľné. Tak ako my, aj zákazník sa musí rozhodovať podľa situácie a toho, ako bude svoje hodinky používať.“

Nezávislé firmy, na ktoré tlak industrializácie dolieha iba okrajovo, sú vzorovou ukážkou narábania s prianiami trhu. Model Speak-Marin Resilience disponuje štvordňovou rezervou chodu, Julien Coudray 1518 60 hodinami a Laurent Ferrier Galet Classic zásobou energie zhruba na 80 hodín. Faktom je, že všetky vymenované hodinky poháňajú in-house strojčeky, ktorých vývoj sa odrazil v cene. Dosiahnuť široko akceptovateľnú rezervu chodu napriek tomu nemusí znamenať úplný rozchod s finančnou dostupnosťou. Výrobcom sa núka viacero prostriedkov k optimalizácii architektúry kalibrov. Eterna napríklad vo svojej patentovanej technológii Spherodrive nasadila guľôčkové ložiská. Ľahšie kĺzanie perovníka a ostatných pohyblivých komponentov má za následok menšiu stratu energie, vďaka čomu výkonová rezerva strojčeka Calibre 39 narástla na takmer 70 hodín. Cestou nenásilného vylepšovania súčiastok sa vydaj aj Breguet. V roku 2012 bol perovník hodiniek radu Classique vybavený inovovaným oceľovým perom, schopným extrémnych výkonov. Pružina z patentovaného materiálu zvýšila u modelu s referenčným číslom pohybovú rezervu zo 75 na 96 hodín.

Záver z napísaného nech si spraví každý sám. V článku tohto rozsahu by mohol každý objaviť tú svoju informáciu. Ak by sme mali za každú cenu vysloviť nejaký záver, potom by sme sa okľukou vrátili k prvému odstavcu s konštatovaním, že dva-tri dni pohybovej rezervy majú k ideálnej hodnote – nech je vyššia, alebo nižšia – veľmi blízko. V neposlednom rade treba podčiarknuť, že dnes už ani praktická trojdňová rezerva chodu nie je pre výrobcov ospravedlnením premrštených cien.

Zdroj: Eterna, Hamilton, Chopard, Tissot, Worldtempus.com