Malé Švajčiarsko. Saským manufaktúram z Glashütte sa darí čoraz lepšie

Michal Pindura 0 16.05.2016

Dnešný pohľad na mesto Glashütte

Saské sedemtisícové mestečko Glashütte budí na prvý pohľad dojem spiacej princeznej. Hŕstka ulíc naukladaných jedna vedľa druhej v úzkom údolí sú prvým, čo zbadáte po vystúpení na železničnej stanici, odkiaľ každú trištvrte hodinu jazdia súpravy do slávnych Drážďan. Stačí ale krátka prechádzka, počas ktorej si budete všímať cedule na budovách, aby ste zistili, že táto lokalita neďaleko českých hraníc je miestom s najväčšou koncentráciou hodinárskych firiem mimo územia Švajčiarska. Ešte zaujímavejšia je skutočnosť, že kým švajčiarske spoločnosti prepúšťajú, tunajšie manufaktúry prosperujú čím ďalej, tým lepšie.

Podľa analytikov bolo v Glashütte za minulý rok vyrobených viac než 32-tisíc hodiniek v celkovej hodnote vyše päťsto miliónov eur. A nie hocijakých. Desiatka manufaktúr (v abecednom poradí: A. Lange & Söhne, B. Junge & Söhne, Bruno Söhnle, Glashütte Original, Moritz Grossmann, Mühle Glashütte, Nomos Glashütte, Tutima, Union Glashütte, Wempe Glashütte) sa zameriava prevažne na prémiovú produkciu. Prvá menovaná dokáže remeselnou úrovňou i cenami svojich hodiniek zdatne konkurovať helvétskym gigantom rangu Patek Philippe či Audemars Piguet. Pár faktov: priemerná cena modelov A. Lange & Söhne sa pohybuje okolo 50-tisíc eur. Tie najlepšie a najkomplikovanejšie neraz atakujú sumu dvoch miliónov eur.

Mesto Glashütte v roku 1845

Výhodou nemeckého hodinárskeho priemyslu je oproti väčšiemu bratovi zo susedného Švajčiarska menšia závislosť na odbytoch v Číne, kde sa po sprísnení boja proti korupcii predaj luxusných hodiniek prepadol na historicky nízku úroveň. Ďalším tŕňom v päte švajčiarskych značiek bolo vyrovnávanie sa so silným frankom. To Nemci vďaka euru nemuseli riešiť. Zoberme si skupinu Richemont. Zatiaľ čo jej švajčiarske firmy budú pravdepodobne musieť prepustiť približne 350 zamestnancov, spoločnosti z Glashütte naopak hlásia zvyšovanie personálnych kapacít. Podobne vychádza aj porovnanie exportu hodiniek. Kým vývoz z Nemecka vlani poskočil o 14 percent, Švajčiari klesli o 3,3 %.

Všetko sa však môže zmeniť. Trh s prémiovými hodinkami je globálny a Nemci už čoskoro môžu čeliť rovnakým problémom, aké postihli Švajčiarsko. Analytik zürišskej banky Vontobel René Weber varuje pred dôsledkami teroristických útokov v Paríži a Bruseli. Turisti – významný zdroj príjmov – podľa neho dajú pred Európou prednosť iným krajinám. R. Weber tiež upozornil, že hodinári z Glashütte budú takisto vystavení poklesu záujmu v ázijských krajinách.

Hlavnú budovu manufaktúry A. Lange & Söhne zničilo bombardovanie

Je pravdou, že na stúpajúcej hviezde hodiniek z oblasti Glashütte majú Švajčiari nemalý podiel. Zamestnanci A. Lange & Söhne sa školili u sesterskej manufaktúry IWC v meste Schaffhausen, niektorí výrobcovia z Glashütte používajú komponenty (typicky ručičky a ciferníky) od švajčiarskych dodávateľov a zabudnúť netreba ani na udalosti z prelomu tisícročí, kedy Richemont kúpil značku A. Lange & Söhne a Swatch Group získal rozhodujúci vplyv v Glashütte Original a Union Glashütte.

Úspech firiem z Glashütte je o to pozoruhodnejší, že mesto aj s jeho priemyslom bolo viackrát ťažko skúšané nepriazňou osudu. Na prelome 19. a 20. storočia sídlilo v Glashütte dvadsať hodinárskych spoločností vyrábajúcich vreckové hodinky, námorné chronometre a podlahové hodiny. Viaceré z nich založili učni, ktorých od roku 1845 trénoval pre potreby svojej firmy drážďanský rodák Ferdinand Adolf Lange. Druhú svetovú vojnu prežilo dvanásť z nich. Všetky boli následne vyvlastnené východonemeckou komunistickou vládou a zlúčené do štátneho kombinátu, ktorý pokračoval v produkcii mechanických hodiniek a neskôr, od 80. rokov, aj lacných quartz modelov.

Excelentná remeselná úroveň hodiniek A. Lange & Söhne

Po páde Berlínskeho múru v roku 1989 zamestnával kombinát asi 2500 ľudí. Firma ale čelila problémom, ktoré so sebou prinieslo zjednotenie Nemecka a zavedenie marky. Aj pre ťažkosti s novou menou bola v roku 1994 výroba hodiniek obživou iba pre 74 obyvateľov Glashütte. „Na rozdiel od Švajčiarska, ktoré mohlo nerušene pracovať, sme my zápasili s vojnami, ekonomickými krízami a bankrotmi“, hovorí prezident Glashütte Original Yann Gamard. „Sovieti nás po druhej svetovej vojne pripravili o všetko, ale nezobrali nám ľudí ani ich vedomosti a schopnosti.“

Aby sa Walter Lange, pravnuk F. A. Langeho, vyhol núteným prácam v uránových baniach – čo bol nepriamy spôsob vykonania trestu smrti – v roku 1948 utiekol z Glashütte do Západného Nemecka, kde rozbehol podnik distribuujúci švajčiarske hodinky. Po štyroch desaťročiach v exile sa W. Lange v roku 1990 vracia do domova svojich predkov a spolu s Günterom Bluemleinom, vtedajším členom dozorných rád IWC a Jaeger-LeCoultre, a zakladajú značku A. Lange & Söhne.

Rovnako ako v polovici 19. storočia sa po páde režimu začali v Glashütte objavovať hodinárske firmy. V roku 1994 to bol priamy nástupca sprivatizovaného kombinátu Glashütte Original (v tomto roku vydala manufaktúra A. Lange & Söhne svoje prvý časomer), v roku 2000 tu otvoril továreň na hodinky strednej cenovej kategórie západonemecký hodinár Bruno Söhnle. O osem rokov neskôr ich nasledovala znovuoživená značka Moritz Grossmann, ktorá ročne vyprodukuje zhruba 200 modelov, niektoré z nich s cenovkou 170-tisíc eur.

Hodinárske múzeum Deutsches Uhrenmuseum (bývalá hodinárska škola)

Hodinárskemu remeslu a príbuzným odvetviam sa dnes v Glashütte venuje okolo 2000 ľudí, čo po prihliadnutí k počtu obyvateľov mesta pôsobí až neuveriteľne. Sústredenie množstva hodinárskych firiem na tak malom priestore spravilo z Glashütte špecifický druh výstaviska, na ktorého jednom konci sa týči vlani dokončená päťposchodová budova A. Lange & Söhne, neďaleko stojí biela betónová stavba sídla manufaktúry Moritz Grossman, pripomínajúca zaoceánsky parník. Na strmom kopci s výhľadom do údolia si v prestavanom observatóriu z roku 1910 zriadila centrálu značka Wempe. K tomu treba pripočítať ulice lemované výkladmi obchodov s hodinkami a hodinárske múzeum Deutsches Uhrenmuseum (bývalá hodinárska škola), ktoré je dominantou centrálneho námestia.

Ako vraví generálna riaditeľka značky Moritz Grossmann Christine Hutter, pred sto rokmi bolo Glashütte nemeckou hodinárskou Mekkou. Dnes je ňou opäť.

Zdroj: Bloomberg, Wikipedia.org, www.uhrenmuseum-glashuette.com, A. Lange & Söhne, Panoramio

Pridať komentár

Komentáre (0)

Zatiaľ žiadne.