Parmigiani Senfine – tri mesiace rezervy chodu, zatiaľ iba ako koncept

Výraz Senfine nedáva sám o sebe veľkú nádej na dešifrovanie toho, o čom bude dnešný článok. Pravdaže, ak čistou náhodou nie ste esperantista. V slovníku najrozšírenejšieho medzinárodného plánového jazyka sa pod heslom „Senfine“ nachádza už oveľa veľavravnejší a pre hodinárskych nadšencov zmysluplnejší preklad – nekonečne. V koncepte s názvom Senfine vykázala manufaktúra Parmigiani perspektívne výsledky týkajúce sa pohybovej rezervy. V disciplíne, v ktorej mechanické hodinky pripnuté na zápästiach väčšiny z nás dosahujú výkony v rozmedzí štyridsať hodín až desať dní (česť výnimkám), Parmigiani exceluje 90-dňovou autonómiou. A to, prosím, bez použitia nespratných „testosterónom napichaných“ perovníkov.

Samozrejme, tak ďaleko zatiaľ švajčiarska haute horlogerie značka nezašla. Ako je spomenuté vyššie, Parmigiani Senfine je stále vo fáze konceptu a túto nálepku bude na sebe nosiť ešte prinajmenšom dva roky. Avšak, podľa posledných správ z prostredia manufaktúry dosahuje systém vyvíjaný od roku 2008 už dnes rezervu chodu približne na úrovni 45 dní. Famózne číslo, ktoré o dva týždne prekonáva súčasného komerčne dostupného rekordéra model A. Lange & Söhne Lange 31, je viac menej očakávaným dôsledkom aplikovania riešenia bývalého zamestnanca CSEM (Švajčiarske centrum pre elektroniku a mikrotechnológie) inžiniera Pierra Genequanda.

Funkčnosť najdôležitejších súčastí konceptu Parmigiani Senfine vychádza zo základných princípov takzvaného Genequand Regulatora. Vynález predstavený spriaznenou manufaktúrou Vaucher v roku 2014 sa vyznačuje nasledovnými vlastnosťami:

• na všetky komponenty regulátora sú použité pružné vodiace prvky a konštrukcie so zanedbateľným trením. Vzdialený pôvod týchto dielov treba hľadať vo vesmírnej technike.
• flexibilné časti sú vyrobené z kremíka opracovaného s mikrometrovou presnosťou, ktorý ponúka výborné mechanické vlastnosti – vysokú pružnosť, odolnosť, nízku hustotu a nízky súčiniteľ trenia.
• monolitický oscilátor integruje do jedného celku funkcie zotrvačky, vlásku a vidlice s paletami.
• krokové ústrojenstvo, tzv. „Grashopper escapement“ je navrhnuté ako vidlica s nepretržitým kontaktom s krokovým kolesom

Súčinnosťou menovaných opatrení sa podarilo významne zredukovať energetickú náročnosť klasického regulátora. Nahradením kovových dielov kremíkovými sa trenie a straty energie znížili na minimum. Zatiaľ nie príliš vábne pôsobiaci regulátor (na fotografiách pozícia 9:00) budí skôr dojem dosky s plošnými spojmi, no jeho evolučná stavba všetky dizajnové nedokonalosti hravo zatieni. Nezabúdajme, je to iba koncept.

Regulátor modelu Parrmigiani Senfine je vysokofrekvenčný, s pracovným taktom na úrovni 16 Hz (115200 polkmitov za hodinu). Vysoká frekvencia zotrvačky s výkyvom 16° teda určite nebude taká rytmická, ako je tomu pri štandardných 28800 polkmitoch (respektíve u 5 Hz oscilátoroch hodiniek Zenith či Seiko), ktorých výkyv je bežne okolo 280 – 300 stupňov. Na zotrvačku tesne nadväzuje krokový orgán s dvomi pružnými čepeľami umiestnenými na paletovej vidlici. Interakciou s krokovým kolesom sa do nich ukladá a následne je z nich uvoľňovaná energia elastickej deformácie. Trenie, aké vzniká v konvenčnom švajčiarskom kroku, tu neexistuje. To znamená, že spotreba energie kroku sa rovná spotrebe energie celého oscilátora.

Spôsob, akým značka Parmigiani – za výdatného prispenia Pierra Genequanda – smeruje k méte 90-dňovej rezervy chodu, bude enormne finančne náročný. Natoľko náročný, že sa momentálne nepočíta s jeho sériovou výrobou (na rozdiel od Omegy, ktorá komercializovala Co-Axial krok od Georgea Danielsa). Viac ako základ pre budúci reálny produkt je koncept Senfine demonštráciou schopností inžinierov a možností nových technologických postupov.

Zdroj: Parmigiani, Wikipedia.org, Vaucher Manufacture Fleurier