Greubel Forsey Mechanical Nano – 180 dní rezervy chodu na menšom priestore. Vízia alebo utópia?

Čo vás napadne, keď sa povie Greubel Forsey? Naše asociácie s progresívnou švajčiarskou manufaktúrou začínajú invenčnými a dá sa povedať prelomovými tourbillonmi a končia dôrazom na detail pri dokončovaní povrchov a dizajne ako takom. Len nedávno sa však spoločnosť vedená dvojicou Robert Greubel a Stephen Forsey nechala počuť, že po desiatich rokoch výskumu v rámci projektu nazvaného Mechanical Nano, nastal čas na oboznámenie verejnosti s čiastkovými výsledkami, ktoré môžu byť základom (zatiaľ iba hypoteticky) pre budúcnosť hodinárskeho priemyslu alebo prinajmenšom pre jeho experimentálnejšie ladené osadenstvo.

Až do začiatku januára sme o projekte Mechanical Nano veľa nevedeli. Nieže by sa situácia dramaticky zmenila, ale dnes, po zverejnení tlačovej správy, už máme aspoň akú-takú predstavu, čím sa inžinieri dlhé roky zaoberali. V 3D modelovacích softvéroch a neskôr v obrábacích CNC zariadeniach navrhovali úplne nový typ ozubeného súkolia a regulačného orgánu hodiniek, ktoré zaberajú iba zlomok priestoru, aký v súčasnosti obsadzujú v konvenčných kalibroch. Z tohto dôvodu sa do názvu projektu dostalo slovko „nano“.

Druhým cieľom bolo nájsť spôsob, ako markantne zlepšiť efektivitu strojčeka. Z dnešnej priemernej výkonovej rezervy na hranici troch dní by sa po úspešnom dovedení snáh výskumného tímu do konca, malo stať ťažko uveriteľných 180 dní. Šesťdesiatnásobný nárast by pritom nebol dielom násobenia perovníkov – celá hnacia sila by sa sústredila iba v jedinej pružine.

Treťou, najviac sci-fi víziou je využitie energie prúdiaceho vzduchu. Ak je tomu inak, a naše predpoklady sa nestretávajú s realitou, nevieme prísť na to, aké médium, keď nie vzduch, by mohlo poháňať lopatkové koleso so vzhľadom pripomínajúcim rotujúci kríž anemometra alebo mlynské kolo.

Pokiaľ chcete získať predstavu, ako asi má nový systém pracovať, pozrime sa najprv na štandardné usporiadanie dôležitých komponentov v strojčeku. Zobrazený referenčný kaliber má v hornej časti umiestnený perovník, ktorý sa otáča vedno s odvíjaním v ňom uloženej pružiny. Prostredníctvom pastorka zvyšujúceho svojím malým priemerom rýchlosť prevodu sa energia dostáva cez súkolie až ku krokovému kolesu. Toto koleso odovzdáva energiou cez vidlicu s paletami priamo zotrvačke.

Usporiadanie v mechanizme Project Nano je už na prvý pohľad iné. Pravdu povediac, tých pár čísel, ktorými Greubel Forsey obohatil nepríliš podrobnú schému, nebudí veľkú dôveru. Sú natoľko optimistické, až im proste neveríme. Radi sa však budeme mýliť.

Napriek pomerne zásadným zmenám sú niektoré súčiastky viac či menej rovnaké. Patria k nim kolesá pre navíjanie a tiež tie, ktoré zabezpečujú pohyb ručičiek. Žiaľ, veci, ktoré nás najviac zaujímajú, sú ukryté v záhadnej vyšrafovanej oblasti s názvom mechanizmus „Mechanical Nano“. A to je všetko. Nemáme poňatia, čo sa v nej nachádza, ani ako pracuje. Priestor na špekulácie a domnienky je preto obrovský a nateraz nám dovoľuje byť k prípadnej uskutočniteľnosti projektu skeptickí.

K neveriackemu krúteniu hlavou nás privádza skutočnosť, že vlani odhalený a podľa nášho názoru realizovateľný koncept Parmigiani Senfine si trúfal „iba“ k teoretickému pokoreniu méty 90 dní pohybovej autonómie. Tu skrátka stoja proti sebe nespojiteľné veličiny: redukcia veľkosti a 60-násobné zvýšenie výkonu. Môže to fungovať? Uvidíme. Greubel Forsey sľubuje sprístupnenie ďalšej várky informácií v priebehu tohto roka. Určite sa o ne s vami podelíme.

Zdroj: Greubel Forsey, www.hodinkee.com