IRISIMO x FULLA

Edition 2021



Decentný, no o to kontrastnejší model. Na prvý pohľad nenápadný kolorovaný linoryt, ktorý sa stal predlohou týchto hodiniek, v sebe ukrýva lyriku niekdajšieho života na dedine a pripomína, aké nesmierne kultúrne dedičstvo nám zanechali naši predkovia. Originalitu Fullovho rukopisu zachyteného v potlači remienka dopĺňa majstrov podpis na ciferníku. Za kvalitou umenia v ničom nezaostáva matne čierne puzdro z ocele 316L a odolné zafírové sklíčko. © Ľudovít Fulla (dedičia) / LITA, 2020.

IRISIMO x FULLA Sedliačka 1960 IRLF02 Limited Edition 149pcs

159,00 €



Z KAŽDÉHO PREDANÉHO KUSU HODINIEK PODPORÍME SUMOU 10 € ČINNOSŤ GALÉRIE ĽUDOVÍTA FULLU V JEHO RODNOM MESTE.


CEO Juraj Bednár
CEO

Sedliačka

DATOVANIE: okolo roku 1960
MIERY: výška 31.7 cm, šírka 22.5 cm
VÝTVARNÝ DRUH: grafika, voľná
ŽÁNER: figurálna kompozícia
MATERIÁL: papier
TECHNIKA: linoryt, kolorovanie
ZNAČENIE: vpravo dole Ľ. Fulla
INŠTITÚCIA: Galéria Miloša Alexandra Bazovského, GBT
zdroj: www.webumenia.sk

Ľudovít Fulla

slovenský maliar, grafik, ilustrátor, scénograf a výtvarný pedagóg

Ľudovít Fulla sa narodil v roku 1902 v Ružomberku. Od útleho veku bol fascinovaný maľbou a kresbou. Z ružomberského gymnázia prestúpil na Vyššiu obchodnú školu v Dolnom Kubíne. Jeden rok navštevoval súkromnú maliarsku školu Gustáva Mallého v Bratislave. V roku 1922 odišiel študovať do Prahy.

Na Umeleckopriemyselnej škole u prof. Arnošta Hofbauera a u prof. Františka Kyselu si osvojil princípy moderného umenia. Počas štúdií sa zoznámil s o sedem rokov starším rodákom z Turčianskych Teplíc - Mikulášom Galandom. Vzniklo medzi nimi priateľstvo a dlhodobá spolupráca. Štúdium ukončil v roku 1927 a vrátil sa na Slovensko. Hneď po návrate začal pracovať ako učiteľ kreslenia na meštianke v Senici, neskôr pokračoval v Malackách.

V roku 1928 pozval prof. Josef Vydra učiť Ľudovíta Fullu na novozaloženú Školu umeleckých remesiel v Bratislave. Tomu sa podarilo stiahnuť späť na Slovensko aj priateľa Mikuláša Galandu. Spolupráca oboch umelcov sa tým naplno rozvinula. Ukončila ju až smrť Galandu v roku 1938. Za jej vyvrcholenie možno považovať prvý manifest slovenského moderného maliarstva Súkromné listy Fullu a Galandu. V roku 1943 sa Fulla presťahoval do Martina, no v roku 1949 sa vrátil späť do Bratislavy, kde pôsobil ako vedúci oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva Vysokej školy výtvarných umení až do roku 1952. V Žiline si maliar vo svojom dome zriadil malú súkromnú galériu.

Po smrti prvej manželky sa v roku 1962 presťahoval ku svojim sestrám do Ružomberka. V roku 1969 mu na pozemkoch jeho starého otca postavil štát Galériu Ľudovíta Fullu. Bola darom za umelcovo celoživotné dielo a zároveň sa mala stať múzeom diel, ktoré maliar daroval štátu. Národný umelec v tejto budove býval aj tvoril celých desať rokov. Ľudovít Fulla zomrel 21. apríla 1980 v Bratislave a pochovaný je v rodnom Ružomberku.

UMELEC, KTORÝ EXPERIMENTUJE, NEHOVORÍ O PRAVDIVOSTI, O SKUTOČNOSTI V OBRAZE, ALE O TVORBE, O TVORIVOSTI, ČO ZNAMENÁ OVEĽA VIAC, LEBO V TVORBE JE ZAHRNUTÉ KAŽDÉ VÝTVARNÉ ÚSILIE. Ľudovít Fulla